Výdych je telesný moment, v ktorom sa uvoľňuje nahromadené napätie. Výdych je chvíľa, keď sa telo prestane držať. Nie je to koniec ani začiatok, skôr jemný presun – uvoľnenie napätia, ktoré sa nahromadilo bez toho, aby sme si ho plne uvedomovali. V tomto priestore medzi nádychom a ďalším pohybom vznikajú obrazy.
Maľba sa tu neobjavuje ako odpoveď, ale ako prítomnosť. Ako možnosť zostať pri tom, čo sa deje vnútri – bez potreby pomenovania. Vrstvy farby sa ukladajú pomaly, s opatrnosťou, akoby si samy hľadali mieru. Niektoré sa zviditeľnia, iné zostávajú potlačené, prekryté, len tušené. Tak ako vnútorné stavy, ktoré sa nedajú úplne vysloviť.
Obraz nie je miestom rozprávania príbehu, ale miestom stretnutia. Stretu so sebou, s priestorom, s pohľadom druhého. Tento „Iný“ nie je priamo prítomný – je cítiť skôr ako posun, ako zmena rytmu, ako drobné narušenie rovnováhy, ktoré si vyžaduje spomalenie. Vnímanie sa tu deje v tichu, v otvorenosti voči tomu, čo prichádza bez nátlaku.
Po období, keď maľba mlčala, sa návrat k nej neudial ako gesto istoty. Skôr ako opätovné odhodlanie zostať. Zotrvať pri procese, aj keď je krehký. Každý obraz vzniká z drobného rozhodnutia pokračovať – ešte jednou vrstvou, ešte jedným dotykom, ešte jedným dychom.
Horizontálne pásy, rozostrené prechody a mäkké farebné polia nesú rytmus tela. Pripomínajú dýchanie, pulzovanie, pohyb, ktorý nie je viditeľný, no je neustále prítomný. Farba tu neoznačuje významy, ale funguje ako stav – upokojujúci, tlmiaci, nesúci. Je spôsobom, ako sa obraz aj divák môžu nadýchnuť a následne uvoľniť.
Výdych nie je výzvou k interpretácii.
Je pozvaním k zotrvaniu.
K spomaleniu pohľadu.
K návratu k telu, k prítomnému okamihu, k maľbe ako tichému, ale vytrvalému spôsobu bytia vo svete.
Barbora Benková (1992) je absolventkou Ateliéru Maľby pod vedením doc. Mgr. art. Klaudie Kosziby, ArtD. na VŠVU v Bratislave (2020). Počas štúdií absolvovala študijnú stáž v Estónsku a Poľsku. Má za sebou niekoľko sólo aj skupinových výstav na Slovensku a v zahraničí. Primárne sa zaoberá maľbou a jej presahmi.