Samostatná výstava Pavla Trubena sa dotýka témy duševného zdravia a pracovného tlaku, ktorá sa dnes čoraz častejšie dostáva do verejného diskurzu. Špecificky pritom čerpá najmä z osobného pohľadu človeka, pôsobiaceho v kultúre a v kreatívnom priemysle. Výstava je tak doteraz zrejme jeho najosobnejším projektom, a reflektuje jeho skúsenosť so syndrómom vyhorenia, ktorý býva spájaný skôr s pomáhajúcimi profesiami. Umenie je totiž často vnímané ako voľná, slobodná činnosť. Kto sa do neho však hlbšie profesne ponorí, čoskoro zistí, že je to ťažká hra, v ktorej neraz musíme sledovať, že naši protihráči sú rýchlejší, silnejší, schopnejší. Musíme sa vyrovnávať s našimi neúspechmi a ambíciami v oblasti, v ktorej je stupienok víťazov veľmi úzky a dosiahnu naň často len jedinci so špecifickým talentom a schopnosťami.