Diela piešťanského rodáka, medzinárodne uznávaného priekopníka neoavantgardy, má vo svojich zbierkach londýnska Tate Modern aj Centre Pompidou v Paríži. Mestské kultúrne stredisko Piešťany v spolupráci s Július Koller Society predstavujú jeho tvorbu prostredníctvom výstavy Futurologická kultúrna situácia (U.F.O.). Vernisáž sa uskutoční 16. septembra o 18.00 h v Piešťanskej mestskej galérii. Výstava potrvá do 6. novembra 2021.

Piešťanská mestská galéria je prístupná verejnosti v utorok až piatok od 10.00 do 12.00 h a od 12.30 do 18.00 h, v sobotu od 10.00 do 12.00 h a od 12.30 16.00 h. 

Július Koller (1939 — 2007) sa ako konceptuálny umelec identifikoval s U.F.O.-nautom J.K., takže jeho pôvod nebol tak celkom výhradne pozemský, ale tiež aj mimozemský a vesmírny. Prvé roky života strávil so svojimi rodičmi v Piešťanoch, ktorí pracovali v kúpeľoch. Keďže jeho matka bola karpatská Nemka, museli sa počas oslobodzovania skrývať v neďalekej Nitrianskej Blatnici. Otázku pôvodu a osobnej identity rozpracovával vo svojej rozsiahlej tvorbe intenzívne po celý život.

Keď v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia vstúpil na umeleckú scénu, začal využívať nekonvenčné postupy, aby sa svojou prácou vymedzil voči umeleckému formalizmu a všetkým druhom estetizmu. Namiesto zavedených umeleckých smerov vlastné úvahy nasmeroval k osobnej tvorbe novej reality v priebehu každodenného života, sústredil sa na živú kreativitu a novú kozmohumanistickú kultúru. Koller realizoval svoje umelecké činy — obrazy aj akcie — predovšetkým ako hry, intervencie, a dal im názov „kultúrne situácie”. Preto aj odkazy k rodisku majú v jeho tvorbe podobu performatívnych a fotografických vstupov do rôznych prostredí. 

Výstava predstaví výber prác, ktoré sa špecificky viažu k Piešťanom a okoliu. V júni roku 1970, kedy sa zúčastnil legendárnej exteriérovej výstavy Polymúzický priestor. Socha, objekt, svetlo, hudba v Piešťanoch, realizoval svoju účasť ako herný priestor s odkazom na rodný dom (budova Kursalónu) v prostredí Mestského parku. Na jednotlivých zastaveniach sa mali diváci koncentrovať na pozorovanie neidentifikovateľných lietajúcich objektov (U.F.O.). Na línii medzi dôverným a odcudzeným, medzi miestom rodiska a nepoznanými mimozemskými svetmi, z perspektívy ktorých spätne hľadíme na svet, vzniká na báze interakcií nová kozmohumanistická kultúra a osobná identita. 

V osemdesiatych rokoch Július Koller opakovane Piešťany navštívil, keďže ako lektor sa zúčastňoval sympózií amatérskych výtvarníkov v neďalekých Moravanoch nad Váhom. V roku 1988 vzniklo niekoľko dôležitých performancií vo fotografickom zázname, realizovaných v spolupráci s Květoslavou Fulierovou. Ich spoločným znakom je telesná interakcia s vybranými realitami, konkrétne s budovami ako miestami kultúrneho, spoločenského, ale tiež aj osobného významu. K týmto budovám sa Koller stavia ako performer. Zdvíha k ním ruku, dotýka sa ich, dopĺňa ich dodatočnými významami vlastnou figúrou, gestom a označením. Koller pri práci s fotografiou seba ako performera využíva označenie priestoru figurálnym znakom tela a zároveň tiež pojmom špecifického kódu U.F.O., ktorý je súčasťou jeho osobného lingvistického systému: Konceptuálna kultúrna situácia (U.F.O.), Futurologická kultúrna situácia (U.F.O.), Osudová kultúrna situácia 1. (U.F.O.), Osudová kultúrna situácia 2. (U.F.O.), Kultová kultúrna situácia (U.F.O.). Väzba kultúrnych situácií na mýtus o pôvode, o stratených civilizáciách a zmiznutých objektoch otvára všedný svet pôsobeniu neznámych činiteľov prichádzajúcich z vesmíru, a pomáha nám uchopiť jeho tajomný, záhadný a nepoznaný rozmer. Výstava je komponovaná ako herné prostredie v spolupráci s intermediálnym sochárom Matejom Gavulom. Súčasťou tohto prostredia je grafický cyklus Svätopluka Mikytu, v ktorom voľne nadväzuje na haptickú hru s farbami a odpadovými materiálmi, kde má dôležité miesto ich recyklácia a opätovné využitie. Ďalším hosťom je hudobný estetik a skladateľ experimentálnej hudby Július Fujak, ktorý pre výstavu realizuje sónicko-hudobnú performanciu.

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Autorka fotografií: Květoslava Fulierová

Hostia: Svätopluk Mikyta, Július Fujak

Priestorové riešenie: Matej Gavula

Grafický dizajn (plagát a skladačka): Ľubica Segečová

Produkcia: Zlata Borůvková

Digitálne reprodukcie: Leontína Berková

Kurátor výstavy: Daniel Grúň